Mama Európa
28.04.2004 07:11:12
Istú moju priateľku – už dávno nebola tu dole, iba čo sa po svete tára – prezvali za jej nezvyčajnú starostlivosť o druhých na mamu Európu. Pravda, starala sa najmä o prišelcov a hostí, ale nikoho spod svojich krídiel nevybrala bez toho, aby sa uistila, že mu nebude zima a nebude hladný. Nuž, pohodlná pozícia – pre prišelcov.
Istú moju priateľku – už dávno nebola tu dole, iba čo sa po svete tára – prezvali za jej nezvyčajnú starostlivosť o druhých na mamu Európu. Pravda, starala sa najmä o prišelcov a hostí, ale nikoho spod svojich krídiel nevybrala bez toho, aby sa uistila, že mu nebude zima a nebude hladný. Nuž, pohodlná pozícia – pre prišelcov.Ale aj tak trocha obtiažna a obťažujúca. Ktože už vydrží „večnú starosť“ vlastnej mamy? Od prvého uvedomenia si vlastného ja, rebelujeme, revoltujeme, hoci aj milujeme a ľúbime svoju mamu nado všetkých. Asi to tak má byť, aby bol život na poriadku poriadnom a veci sa neskrútili sa bokom.A možno tak nejako to má byť aj s naším formálne posledným, ale vecne iba jedným z mnohých krokov pod fjertuchu veľkej mamy Európy. Pod tú modrotlač so žltými hviezdami, čo sa od prvého mája zmnožia.Nejdeme tam sami (a napokon – nejdeme vlastne nikam, zostávame doma a Európa sa nahrnie k nám domov. Aj tak to možno pochopiť.) a nielen s druhými národmi, ale zavedie nás tam On, ako už toľkokrát viedol. A ľudská pamäť tam nesiaha. Ani šomranie, lebo nie je rozdiel medzi mamou vlastnou a mamou, čo ju volajú Európa. Obe sa budú o nás starať, či nám to bude príjemné alebo aj nie, budú mať o nás strach a budú sa pokúšať nás nanovo vychovávať. Hoci dobre vedia, že sme dávno dospelí a stojíme na rodných a pôvodných nohách. Ba viac, máme aj vlastné starosti s vratkými čaptami demokratických spôsobov, čo ešte nevrástli pod kožu každému a všetkým.Ide len o maličkosti: aby sa mama Európa nezačala správať ako macocha k Maruške a neposielala nás na jahody v zime, a my zasa statočne povieme: Vitajte, mamko! A zdravá došli?
Komentáre