Angulus Particulare II.

Už je to raz tak – šťastie sa zle predáva, oveľa viac ide na odbyt človečia bieda. Azda aj preto boli po minulé týždne noviny, televízia a rozhlas plné alarmujúcich správ o „rómskych nepokojoch“. Či to boli len nepokoje, ale aj niečo hlbšie, nepovedal nik. Radšej sa hľadali príčiny – všakovaké a zástupné, lebo všetci sme sa báli povedať to podstatné. A niet sa čo čudo-vať, že nezaznel jediný významnejší kresťanský hlas. Nás sa nedotýkalo? Naozaj nie? Napriek všetkému jestvuje množstvo, ba viac ako veľa, najrôznejších pro-jektov, ktoré tak či onak s Rómmi rátajú, sú tu pre nich, ale sú aj - odpustite – sčasti prostriedkom na žmýkanie peňazí z fondov, nadácií i z nášho spo-ločného, štátneho. Lebo – na Rómov dajú všetci! Aj tak prišlo na „nepokoje“. Prísne povedané – programy a projekty zlyhali pred majestátom „inakosti“ a tvrdej reality drevenej a ešte inak zhlobenej osady. Lebo všetci sme sa báli povedať to podstatné. Za jednu z príčin „nepokojov“ bola označená – úžera, jej viac či menej úspešní „prevádzkovatelia“ a obete. Niet úžerníka bez dlžníka, niet úžery bez núdzneho blížneho nášho. Pravdy na hŕbe znejú zúfalo osamele a nejdú na odbyt, najmä vtedy, ak sú iné, ako si želáme, ak sa dotýkajú iného. Úžera je však – v istom ohľade – úmerná faktickej láske k blížnemu. Ak jej niet, úžera kvitne, rozrastá sa a neľútostne nivočí aj posledné zvyšky, pod-čiarknime to, inej ľudskosti, ktorá bola Bohom darovaná gádžovi i Rómovi. Ak tu teda niečo malo znepokojovať, ak tu niečo malo vyvolať nepokoj, ba aj rabovačku v našom svedomí, potom to bola naša neschopnosť dokázať lásku inakosti. Milovať však neznamená bezhranične odpúšťať, to by malo byť vopred jasné. Istý filozof napísal, že kresťanská viera je stretnutie s úplne Iným. Dosah tejto vety znamená, že milovať blížneho svojho je príkazom všeobecným, aj keby on sám bol iný, žil iným spôsobom, reagoval nepochopiteľne a ešte aj raboval. Tá rabovačka však nebola len vykrádaním obchodov, ale mala byť a, priznajme to, drsným upozornením, že si úžeru mýlime s úmerou, fazónu so sezónou a ozajstnú lásku k blížnemu so súcitom či naopak s láskou iba k sebe samým.